Rušné leto...2009

Tak sme tu zas. Po troch náročných a nabitých mesiacoch sme si predsa len našli čas podeliť sa s vami o naše letné zážitky. Toto leto bolo totiž úplne iné ako to predošlé a to priam o 180 stupňov.
V júni som dopisovala bakalársku prácu a nakoniec som ju aj odovzdala aj obhájila. Petríček v medzičase stihol aj štátnicovať a promovať. Tej druhej udalosti som sa aj priamo zúčastnila. Bola to pre mňa úplne nová skúsenosť. Najprv som nevedela, čo si mám obliecť, potom som rozmýšľala nad darčekom promovanému. Nakoniec sa z toho vykľulo niečo takmer obyčajné, na krásny papier a od srdca napísané. Avšak ako som sa neskôr dozvedela, tým najkrajším darčekom bolo pre ňho to, že som na promóciách bola s ním. (Však som si to aj celý čas myslela, ale bolo dobré to počuť z jeho úst) A nie je nič krajšie ako vidieť Petríkových rodičov byť pyšných na svojho šikovného syna. Môj obdiv mal tiež. Dokonca sa nám podarilo, vďaka Petríkovému ocinovi, zvečniť tuto chvíľu, či už promovania alebo gratulácii na kameru. (aspoň budeme môcť v 50 vidieť, aký sme boli kúsok po dvadsiatke mladí). Ale nie, však mi nebudeme starnúť, budeme forever young, možno. :D

A teraz príde drobná pikoška zo zákulisia. 19. júla som sa stala mamou. Nie takou ako myslíte, zatiaľ len krstnou malému dievčatku s menom Veronika, ale kto vie, možno časom aj ja. Teda určite. Len to ešte nikto nevie kedy. Možno ten hore áno, len nám to nechce prezradiť. S Veronikou sme si od začiatku padli do oka, už od prvého stretnutia sa na mňa krásne usmievala a potom mi dokonca spokojne zaspinkala na rukách.
August bol pre mňa, nás určite tým najdlhším mesiacom. Petriček už dva týždne poctivo zarábal v práci tie ťažké eurá a ja som pomaličky ale iste finišovala s prípravami na moje bakalárske štátne skúšky. Obaja sme už boli unavení, ja z učenia a Petrík zo mňa. To viete, keď vám už škola lezie krkom, ale musíte nad knihami aj tak sedieť, tak potom ste trošku zo všetkého znechutení, ale prežili sme. Petrík mal so mnou veľkú trpezlivosť, bol tu stále pri mne, postaral sa mi o zábavné pobyty v prírode na bicykloch, či korčuliach alebo „len“ večerný oddych pri filme. Dokázal počúvať tie moje časté frflačky na školu a na ten sprostý systém, ktorý máme na škole. Nakoniec som už aj bola pripravená, ale stále som nevedela, kedy ma to vlastne budú skúšať. Dozvedela som sa to „až“ 5 dní dopredu. Ešte 25. 08. mi Petrík pomohol zosmoliť obhajobu, lebo mi akosi nikto nepovedal ako na to a ako to má vizerať. A 26. 08. 2009 prišiel deň „D“. Ocino bol taký dobrý a ráno, veľmi skoro ráno ma zaviezol na vlakovú stanicu. Ešte sme sa vrátili pre desiatu, ale že som si mobil zabudla doma, tak to som zistila až na stanici. A čo bolo horšie. Nič sa s tým nedalo robiť. Avšak dobré duše existujú. Jedna neznáma spolucestujúca mi požičala svoj. A čo je ešte zvláštnejšie, nie len, že sme cestovali ráno spolu, my sme spolu cestovali aj poobede. Ale späť k štátniciam. Lepilo mi tam, ale nakoniec to dopadlo nad moje očakávania. Na mojej obhajobe práce sa ukázal dokonca aj môj oponent, ale nejako som to v zdraví prežila. Až na dejepisnú otázku to ušlo. Ale nakoniec aj tú mi oznámkoval skúšajúci milou známkou C – to bolo aj moja celková výsledná známka a bola som šťastná ako blcha, to vám poviem. Od tohto dňa mi oficiálne začali prázdniny. Chcete vedieť ako dopadli? Tak čítajte ďalej.