Veľká záhada, a ako vyzerá Mirka a Petroví starí rodičia
Hoci som spoznala už veľa členov rodiny, ešte stále je nekompletné. V adresári chýbali ešte starí rodičia z Lučenca a Petríkova teta Mirka.
A raz to prišlo. Celkom nečakane, i keď trošku očakávane. Prišla som zas na návštevu k ako sa hovorí „budúcim svokrovcom“ a práve plánovali cestu do Lučenca. Rozprávali sa, kedy pôjdu a tak okolo toho, keď zrazu vykĺzla z úst Petrovej maminka otázka smerom na mňa. A nechcela by si isť do Lučenca s nami? Hm. hoci som tušila, že časom sa ma takúto otázku „maminka“, ako ju niekedy oslovujem, spýta, ostala som prekvapená a ticho. Ešte dva dni som nad ponukou rozmýšľala, ale nakoniec som ju prijala. A myslím, že som urobila dobre.
Petrova stará mama je gazdinkou a kuchárkou na slovo vzatou. Síce sa skoro celý čas motala v kuchyni, tej vôni, ktorá z nej vychádzala, sa proste nedalo odolať. Azda prvýkrát som jedla domáce parené buchty, domácu parenú knedľu a to všetko úplne čerstvé a práve naparené. Tie výrobky, ktoré kúpite v obchode, sa mohli pred domácou knedľou a buchtami schovať.
Starý ocko sa staral o to, aby nám nič nechýbalo, aby sa bolo o čom rozprávať a aby studňa nevyschla, a Figo bolo vždy po ruke. Z jeho udiarničky sme si dokonca urobili terč, do ktorého sme hádzali šípky, ale jemu to nevadilo.Karty si však s nami nezahral, ale nám pomohol nakŕmiť tetinho štvornohého pomocníka, ktorý sa živý zásadne benzínom. Mali sme totiž ísť pozrieť moju spolužiačku do Poltára, tak nám dal peniažky na cestu. 
Štedrý, milý a usmievavý pán, ktorý ráno vstáva veľmi skoro, aby nakúpil pre celú rodinu čerstvý chlebík a pečivo. V Lučenci však býva aj Petrova teta, ktorá sa s ním hrávala, odkedy chodieval k starým rodičom na víkend. A inak to nebolo ani teraz. Hrali sme spolu aj s „maminkou“ a Mirkou po večeroch žolíka a dokonca sme ju prehovorili na pexeso, bohužiaľ, vyhrať sme ju nenechali. Ona sa na nás nehnevala a za odmenu nás zobrala spolu s jej psíkom na prechádzku do Lučenského parku, hm. len nám Beiley plašil všetky labute. 
Bola to práve Mirka, ktorá nám robila hádam najdlhšie zo všetkých spoločnosť. Už od prvého momentu sme si mali čo povedať, a tak sme prekvákali aj hodinu. Navyše jej zmysel pre humor bol veľmi nákazlivý a nebolo chvíle, kedy by sa na nás neusmievala.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára