Je až zaujímavé ako sa môže obyčajný deň zmeniť na niečo, čo sa stane len raz v živote. A takýchto dní bolo pár v poslednom období....Idem si tak so spolužiakom zo školy a keďže sme boli len deň v Bratislave, tak sme si povedali, že sa vyberieme do polusu nakúpiť čosi. Už vtedy som sa začal pohrávať s myšlienkou, že by som ešte niečo iné pozrel. Bolo to 31.3. a ja som poslal spolužiaka na intrák s tým, že idem ešte niečo kuknúť. A zamieril som do najväčšieho klenotníctva v Poluse. Hneď ma privítala milá pani, že čo by som si prial...
... no tak tak nejak vyzeral deň, keď som kúpil snubný prsteň...
Vybral som ten správny, dal som ho zmenšiťm, aby pasoval na jemnú rúčku mojej budúcej snúbenice a zamieril som naspäť na intrák. Až keď som bol skoro na izbe, tak som si uvedomil.. "však ja som práve kúpil snubný prsteň". Prsteň putoval do šuplíka a potom do skrinky v mojej izbe doma. Tam čakal na svoju príležitosť. V ten deň som sa pevne rozhodol o tom, o čom som už dlho rozmýšľal a dlho sa presviedčal o tom, že je to správne a je to to pravé. Tie dni medzi 31.3. a 23.4. boli ťažké, lebo zrazu som nemohol povedať niečo osobe ktorej hovorím vždy všetko. A tak veľmi som chcel... tak veľmi som nemohol. A tak jedného pekného dňa som sa rozhodol, že už nechcem dlhšie čakať. Rozhodol som sa, že mojej Láske vytvorím prekvapenie skôr, ako to čakala, o dosť skôr. Vybral som sa ešte do mesta, lebo som chcel niečo originálne, v čom by ten prstienok mohol putovať z mojich rúk do rúk nič netušiacej slečny môjho srdca. A tak som v prvom rade zamieril do hračkárstva, keďže obaja máme radi takých zlatých plyšáčikov. Bolo ich tam veľa, ale nakoniec som zúžil výber na dve zvieratká. Jedným bol medvedík s pohárikom v ruke, presne taký istý medvedík ako mám aj ja a aj Sašenka, takže by sme už mali troch. A druhým zvieratkom bola žirafka s takým malým zipsom na chrbte. Strašne bola zlatá a tak som sa nakoniec rozhodol pre ňu. A v ten večer sa stalo to, čo je popísané v predchádzajúcom príbehu... A to čo zmenilo náš život zase o kúsok a o kúsok nás posunulo k nášmu vytúženému okamihu, keď si povieme svoje "áno"... A kedy to teda bude? To sa včas dozviete :)
2 komentáre:
Viem, aké je ťažké zatajiť niečo pred milovaným človekom, ale občas účel svätí prostriedky. Myslím si, že si si vybral ten najsprávnejší čas a ten najsprávnejší deň, hoci Ti počasie moc neprialo. Vysporiadal si sa so všetkým, aj s počasím, ktoré nie a nie spolupracovať. Že to bolo to najkrajšie prekvapenie, aké kto pre mňa pripravil, tak to už asi tušíš, a ak to netušíš, tak si si to už prečítal. Ešte, že chodíš do tej čoraz neobľúbenejšiej metropoly, lebo si mal čas to na mňa vymyslieť a zaobstarať všetko potrebné.
Myslím si, že tá žirafka je lepšia ako keby sme mali ďalšieho macka. Keď mi je smutno, alebo keď vojdem do izby a kuknem sa na stôl, kde ležká a žuje stále ten istý list, tak mi je hneď lepšie a aj sa na ňu krásne usmejem a spomeniem si na TEBA. Veľmi pekne ďakujem za prekvapenie a verím, že deň, keď sa spolu všetci stretneme a povieme si jeden druhému áno, bude ten najkrajší. Bude to náš deň a verím, že to bude najkrajší začiatok nášho naozajstného spoločného života. Verím, že urobíme všetko preto, aby sme boli šťastní. Hoci nevieme predpovedať, budúcnosť, som presvedčená, že si spoločne vytvoríme ten najútulnejší domov, do ktorého sa budeme po práci radi vracať. Čo bude potom a koľko človiečikov zavíta do našej rodiny, to sa necháme prekvapiť. Teším sa na to, aké prekvapenie mi znovu vymyslíš. Mne stačí, ak ma zoberieš niekde vonku a tráviš každú voľnú chvíľku so mnou.
No čo dodať? Asi len to že ani na chvíľu neľutujem to čo som spravil, ani jedna sekunda s tebou nieje premárnená. A jediné čo nás môže mrzieť je to ako málo času si dokážeme venovať. Veď vieš predsa že nám by bolo aj 24 hodín nonstop málo. A preto sa strašne teším na to keď už konečne nebudeme musieť od seba odchádzať a keď ty budeš to posledné čo večer uvidím a prvé čo ráno zbadám....
Zverejnenie komentára