Who is who II

Záhada druhá
Kto je to na mňa tak veľmi zvedavý

Pár dní na to sa už o mne dopočula aj stará mama. Bola na mňa strašne zvedavá a Petríkovi povedala, že nech donesie ukázať. Trošku som sa na ňu aj ja vypytovala, čosi som sa o nej dozvedela, hlavne som nechápala, ako je možné, že vyše 80 ročná stará mama vie hrať amerického žolíka. Toho som do tej doby ani ja nevedela. Samozrejme aj pred týmto stretnutím som bola trošku nervózna, kto by nebol. Tak sme teda prišli. Privítala ma čiperná, usmievavá, zhovorčivá pani. Usadili sme sa v jej kuchyni (býva od Petríka, len 5 minút chôdze) a začala vyzvedať, ja som vyzvedala, a strávila som u nej veľmi príjemný deň a odchádzala s dobrým pocitom. Petrovú starú maminku mám veľmi rada, a tak isto ako som si hneď obľúbila ju, tak isto si ona obľúbila mňa. Je to veľmi zlatá stará mama, vždy nás s úsmevom pustí do svojho kráľovstva, usadí, nezabudne na čokoládku a sadá si s nami za kuchynský stôl a hráme karty. Po čase mi povedala, že som jej bola už od prvej chvíle sympatická, a stala sa jej tak trochu ďalšou vnučkou. A čo si na nej veľmi vážim? Tak to je snáď to otvorené a vľúdne srdce, ktorým ma privítala, jej úsmev, keď nás vidí, a ona je taká moderná stará maminka, a vždy hovorí, že pri nás omladne. Ach áno, skoro by som zabudla, hoci má zopár vrások na tvári a vlasy popretkávané striebrom, je dušou stále mladá. Chodíme k nej často, ak sa dá, tak raz do týždňa a veľmi radi. Budem sa opakovať, ale Petríkova stará mama mi zvýšila počet starých rodičov. Totiž, ako rastiem, tak mi stále ubúda starých rodičov a už mi ostala len jedna moja vlastná stará mama, ale tá Petríkova, mi je ako vlastná, a je to človek, pri ktorom sa človek cíti úplne perfektne.
Na pár mesiacov návštevný ruch opadol a mala som tak čas lepšie spoznávať tých, ktorí mi už boli predstavení.