Ten čas ale rýchlo letí

Bolo to presne pred trištvrterokom, keď som ho čakala v bielej sukničke a červenom tieločku na železničnej stanici. Tak túžobne som ho očakávala a tak som horela nedočkavosťou. Mal prísť po troch dňoch z Bratislavy, navyše poriadne nabalený. Tiež sa na mňa veľmi tešil a hoci sme boli obaja nervózni, ocitli sme sa jeden druhému v náručí. Prvé nesmelé pohľady, bozk, ktorého chuť si pamätáme snáď do dnes, veď bol prvý. Náš prvý spoločný. Však už som nebola ja a nebol si Ty, ale boli sme my. A odvtedy sme spolu. Trávime spolu každú chvíľku a odchádzame od seba, keď už naozaj musíme a obaja posielame pohľadom ručičky hodín do zadu, aby sme mohli ostať ešte chvíľku spolu.
Dnes je presne trištvrte roka, čo sme si povedali slovíčko mám Ťa rád, mám Ťa rada. Tak budeme tvoriť spoločne pár? Je to presne trištvrte roka, čo si mi práve Ty, Petrík, požičal prvýkrát svoju vetrovku, aby mi večer nebola na lavičke pod lesom zima. Je to presne trištvrte roka, kedy sme sa rozprávali nesmelo, ale jeden druhému v objatí na tej istej lavičke. Nič sme si vtedy nesľubovali, snáď len to, že ostaneme spolu a spolu všetko zlé prekonáme a z dobrého sa budeme tešiť, že budeme jeden druhému oporou, že budeme tým najbližším človekom, ktorého jeden v druhom máme. Vraveli sme, že si počkáme na prvé nahlas povedané slovíčko Ľúbim Ťa, hoci sme to už vtedy tak cítili
V priebehu 9tich mesiacov sme prešli od nesmelých pohľadov a nesmelým dotykom k objavovaniu toho druhého. Už veľa dní sme spolu prežili, veľá hodín nasmiali, veľa hodín rozprávali, šantili na korčuliach, či obutí v lyžiarkach na lyžiach, či len v dvoch, jednom kúsku oblečenia člapkajúc sa v bazéniku. Veľa kopcov sme prechodili. A to všetko preto, aby sme sa ešte lepšie spoznali, aby sme objavili tajné zákutia naších duší a zažili tie najkrajšie pocity, ktoré môžu zažiť dvaja, ktorí sa veľmi ľúbia. A hoci sa nám problémy nevyhýbali, vždy sme ich dokázali spolu vyriešiť. Pozrieť sa tomu druhému do očí a povedať Prepáč, ja som nechcel/a a nakoniec si opäť skončiť v náručí. Stihli sme byť aj choručkí a aj vtedy sa prísť navštíviť, starať sa jeden o druhého, hladiť sa po vláskoch a túliť sa k sebe s nádchou pod dekou.
A neustále sa potvrdzuje, že čím ďalej sme spolu, tým si viac rozumieme a oveľa viac sa ľúbime. Stále sme zamilovaní jeden do druhého, ale už oveľa hlbšie ako v prvý mesiac. Už uvažujeme ako dospelí, rozmýšľame nad spoločnou budúcnosťou i nad tým, akou budeme manželkou, manželom, keď to raz bude pravda.
Ďakujem náhode, že nám umožnila znovu sa po desiatich rokoch stretnúť, ďakujem všetkému a všetkým, vďaka ktorým sme teraz spolu.
Ďakujem hlavne Tebe, Petrík, za Tvoju trpezlivosť a otvorené srdce, ktoré máš od prvého dňa odkedy sa poznáme.Ďakujem Ti, za to, že ma ľúbiš a že pri Tebe sa cítim tak neskutočne a tak milovaná.