Je 5.12. a všetky poslušné detičky už ležia v postieľočkách a spinkajú. Len ja nezbedníčka, som ešte hore. Ja môžem ponocovať, u mňa už Miki dnes bol. Je to v celku zaujímavé mať polovičku, ktorej priezvisko je Mikuláš. Vyvoláva to množstvo krásnych situácii. Spolužiačky hovoria o tom, že je čo chvíľa Mikuláš. V autobuse cestou domov na okne vysí pútač Mikuláš na ľade, Mikuláš na námestí. V obchode ľudia kupujú Mikulášov. Mne pri tom pomyslení pohráva úsmev na perách, vždy si spomeniem na moju polovičku. A Mám veľké šťastie, lebo mať doma jedného je veľká vzácnosť.
A aký je? Aj popri tých "všetkých Mikulášskych povinnostiach" si našiel dnes čas aj na mňa. Už vyše pät mesiacov chodíme spolu ruka v ruke po nočných uliciach, či cez deň po horách, a výnimočne je nás vidieť aj v Little big City. Dnes sme spolu dohliadali na môjho mladšieho brata, s ktorým sú mimochodom už od prvéj chvíľky kamaráti. Veď sa poznajú jedenásť rokov, ale z toho 10 sa nevidieli. Nech sme kdekoľvek, nech robíme čokoľvek, robíme to ako jedna duša a jedno telo a už len preto ho milujem z celého svojho srdiečka.
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára